Jednou zo základných zásad súkromného práva, ktorého súčasťou je aj právo zmluvné, je zmluvná voľnosť účastníkov týchto právnych vzťahov. Táto sa prejavuje v tom, že zmluvné strany si v zásade môžu medzi sebou dohodnúť čokoľvek, čo zákon nezakazuje alebo čo zákonu neodporuje alebo ho vyslovene neobchádza.
Medzi takéto zmluvné dojednania patria aj zmluvné pokuty a iné sankcie, ktoré sa dojednávajú spravidla za účelom zabezpečenia plnenia dohodnutých povinností. Zmluvná pokuta a iné sankcie tak jednak motivujú povinnú stranu aby plnila svoje dohodnuté povinnosti pod hrozbou, že v opačnom prípade bude povinná zaplatiť aj dohodnutú sankciu a na druhej strane tiež posilňujú postavenie toho, v prospech koho je zmluvná pokuta dojednaná, nakoľko jej zakladajú nárok na určité peňažné plnenie, ktoré môže slúžiť ako kompenzácia za porušenie povinnosti jeho zmluvného partnera.
Zmluvná pokuta môže byť zmluvnými stranami dojednaná najrozličnejšími spôsobmi, a to:
- ako fixná suma za každé jedno konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti
- ako paušálna suma za akékoľvek porušenie zmluvy
- ako úrok za každý deň trvania porušenia povinnosti
Zmluvná pokuta pritom môže byť stanovená akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje jej vyčíslenie, napríklad konkrétnou pevnou čiastkou alebo percentom z určitej hodnoty, napr. z kúpnej ceny veci.
Pri dojednaní zmluvnej pokuty je dôležité sa dohodnúť aj na tom, či v prípade, ak veriteľovi vznikne súčasne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj náhradu škody, zmluvná pokuta konzumuje nárok na náhradu škody alebo nie a ide o dva, od seba nezávislé nároky veriteľa. Tiež je potrebné dodať, že zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká samotná povinnosť, ktorej porušenie zmluvná pokuta postihuje.
Okrem zmluvnej pokuty si zmluvné strany môžu dohodnúť aj iné zmluvné sankcie, a to najmä:
- zmluvné úroky z omeškania
- zmluvné poplatky z omeškania
- právo odstúpiť od zmluvy
- právo vypovedať zmluvu
