Jednou z rodičovských povinností je aj vyživovacia povinnosť rodiča k svojmu dieťaťu. Táto povinnosť nie je obmedzená plnoletosťou dieťaťa, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a to tak, aby bolo zaistené právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Pri rozvode manželstva a v prípade, že sa rozhoduje aj o spôsobe zverenia dieťaťa do starostlivosti rodičov, súd určí aj výšku výživného, ktoré má platiť jeden z rodičov. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (či už spoločnej alebo striedavej), súd určuje výživné podľa pomeru, v akom sa rodičia podieľajú na výchove a vždy aj s ohľadom na to, aby malo dieťa možnosť podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Nie je preto vylúčené, že aj keď sa dieťa nachádza striedavo, v rovnakej miere v starostlivosti jedného rodiča a potom opäť druhého rodiča, súd uloží jednému rodičovi aby platil aj osobitné výživné. Súd však môže rozhodnúť aj tak, že na čas striedavej starostlivosti výživné neurčuje.

Výživné patrí vždy dieťaťu, a to aj v prípade, ak sa platí k rukám druhého rodiča.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Každý rodič je však bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.