Súd pri rozvode manželstva vo svojom rozhodnutí vždy určí aj výkon rodičovských práv a povinností manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd sa pri tomto rozhodovaní pritom vždy riadi princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, čo znamená, že súd pri rozhodovaní prihliada na potreby dieťaťa, jeho fyzický a psychický vývoj, zdravie, vzdelanie, vzťahy s rodičmi a prostredie, v ktorom žije. Prioritnou zásadou je, aby dieťa malo kontinuálny a pravidelný kontakt s oboma rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho záujmom.

Dieťa môže byť zverené:

• do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov – napríklad v prípade, ak rodičia aj po rozvode žijú v jednej domácnosti alebo ak sa vedia dohodnúť na spoločnej starostlivosti o dieťa
• do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov – dieťa je podľa schváleného harmonogramu po určitý čas v starostlivosti jedného rodiča a po určitý čas v starostlivosti druhého rodiča
• do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý rodič má právo stretávať sa s dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove, avšak dieťa je v zásade vždy v starostlivosti jedného rodiča

Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zodpovedá za jeho bežnú starostlivosť, výchovu a zastupovanie vo veciach každodenného života. Druhý rodič má povinnosť spolupracovať, zabezpečiť kontakt s dieťaťom a podieľať sa na rozhodnutiach o zásadných otázkach života dieťaťa.

Súd môže určiť spôsob stretávania sa dieťaťa s druhým rodičom, časové intervaly a pravidlá kontaktov. Zároveň rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti, je povinný plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá sa určuje podľa potrieb dieťaťa a majetkových pomerov rodičov.