Postavenie poškodeného v slovenskom trestnom konaní je významné, keďže poškodený je jedným z hlavných subjektov tohto konania a v konaní pred súdom má postavenie strany konania. Toto postavenie mu pritom vyplýva z tej skutočnosti, že poškodenému Trestný poriadok zveruje mnohé práva a možnosti, ktorými môže vykonávať vplyv na priebeh trestného konania. Ide teda o subjekt, ktorý nie je len pasívnym účastníkom konania, ale má vlastné procesné práva a povinnosti, ktoré slúžia na ochranu jeho záujmov.
Podľa Trestného poriadku je poškodeným osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Poškodený má v trestnom konaní viacero práv, a to najmä:
- v stanovených prípadoch sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním
- má právo uplatniť si náhradu škody v trestnom konaní
- môže robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, a môže dôkazy tiež sám predkladať
- má právo nazerať do spisov a preštudovať ich
- zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu
- vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
- má právo záverečnej reči
- v stanovených prípadoch má právo podávať opravné prostriedky
Poškodený má tiež počas celého konania právo na informácie a má tiež právo na sprievod dôverníka, ktorý ho bude sprevádzať na úkony trestného konania. Poškodený si tiež môže zvoliť svojho splnomocnenca, ktorý ho bude v rámci trestného konania zastupovať a hájiť jeho záujmy.
Orgány činné v trestnom konaní a súd u povinné poškodeného poučiť o jeho právach a poskytnúť mu súčinnosť pri ich uplatňovaní v možnej a nevyhnutnej miere. Poškodený sa však môže výslovným vyhlásením do zápisnice vzdať procesných práv, ktoré mu z jeho postavenia vyplývajú.
