Nárok na náhradu škody v trestnom konaní treba odlišovať od nároku obetí trestných činov na odškodnenie.

Poškodenému priznáva Trestný poriadok viaceré práva v trestnom konaní, okrem iného aj právo uplatniť si nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená. Poškodený si môže toto právo uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania, pričom musí byť zrejmé, v akej výške si svoj nárok poškodený uplatňuje a z akých dôvodov. Na základe takto uplatneného práva môže súd v odsudzujúcom rozsudku odsúdenému uložiť, aby nahradil poškodenému škodu.

Toto právo si však poškodený nemôže v trestnom konaní uplatniť, ak o ňom už bolo rozhodnuté v civilnom konaní.

Oproti tomu, odškodnenie obetí trestných činov upravuje osobitný zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého majú obete násilných trestných činov právo na odškodnenie zo strany štátu, ak budú splnené podmienky upravené týmto zákonom pre priznanie takéhoto odškodnenia.

Podmienkami pre priznanie odškodnenia v zásade sú:

• o odškodnenie žiada obeť násilného trestného činu
• ide o občana Slovenskej republiky, občana iného štátu EÚ, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území EÚ trvalý pobyt, cudzieho štátneho príslušníka za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, alebo o osobu, ktorá má v SR udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky
• ujma takejto osobe ešte nebola uhradená inak
• takáto osoba neodoprela súhlas na trestné stíhanie
• takáto osoba nie je páchateľom tohto trestného činu
• takáto osoba môže vykonávať oprávnenia poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku
• páchateľ trestného činu bol právoplatne odsúdený alebo bolo o jeho vine rozhodnuté iným obdobným spôsobom

Výška odškodnenia sa určí na základe občianskoprávnych predpisov upravujúcich náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, alebo ako násobok mesačnej minimálnej mzdy podľa pravidiel uvedených v zákone (napr. desaťnásobok alebo dvadsaťpäťnásobok v prípade niektorých trestných činov alebo v prípade spôsobenia smrti). Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.