Ochranné opatrenia sú popri trestoch osobitným druhom trestnoprávnych sankcií, ktoré smerujú viac k prevýchove páchateľa a k ochrane spoločnosti, než k samotnému potrestaniu páchateľa. Ochranné opatrenia sa ukladajú spravidla v prípadoch, kedy trest sám osebe nestačí alebo keď nie je vhodný.

Ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď popri treste, alebo aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom účinnejšie ako trest.

Trestný zákon rozlišuje tieto druhy ochranných opatrení:

• ochranné liečenie
• ochranná výchova
• ochranný dohľad
• detencia
• zhabanie veci
• zhabanie časti majetku

Ochranné liečenie môže byť uložené v ambulantnej alebo v ústavnej forme, pričom môže byť zamerané na liečbu rôznych závislostí alebo iného patologického spoločenského správania.

Ochranná výchova je ochranným opatrením, ktoré možno uložiť mladistvým, ak sa odsudzujú za trestný čin a ak o výchovu mladistvého nie je náležite postarané a tento nedostatok nemožno odstrániť v rodine, v ktorej žije, alebo ak doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo prostredie, v ktorom mladistvý žije, neposkytuje záruku jeho riadnej výchovy.

Ochranný dohľad spočíva v povinnosti odsúdeného podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného úradníka, pred ktorého sa musí v stanovených termínoch dostaviť. Probačnému a mediačnému úradníkovi je tiež povinný oznamovať dôležité skutočnosti týkajúce sa jeho života, najmä zdroj jeho obživy a miesto svojho pobytu.

Detencia sa spravidla ukladá osobám, ktoré nie je možné, vzhľadom na ich duševnú poruchu, umiestniť do riadneho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, a to najmä preto, že si v dôsledku svojej choroby vyžadujú osobitný režim. Účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom ústave je osobitným liečebným režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov.

Ochranné opatrenia zhabanie veci a zhabanie časti majetku sa zjednodušene ukladajú v tých prípadoch, kedy nie je možné uložiť trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku, a to z rôznych dôvodov, napríklad vtedy, ak sa upustilo od potrestania páchateľa alebo ak vec nepatrí páchateľovi.