Právo na obhajcu je jedným zo základných práv obvineného v trestnom konaní, ktoré garantuje nie len Trestný poriadok, ale priamo aj čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky.

Právo na obhajcu sa v slovenskom trestnom práve garantuje obvinenému, tj. osobe, proti ktorej bolo vznesené obvinenie pre konkrétny trestný čin. Právo na obhajcu preto osobe vzniká momentom vznesenia obvinenia orgánom činným v trestnom konaní. Od tohto momentu má obvinený právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. Obvinený môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch, avšak s obhajcom sa v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako má odpovedať na položenú otázku. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Od práva na obhajcu treba odlišovať právo na právnu pomoc advokátom. Toto právo má každá osoba zúčastnená v trestnom konaní, čo znamená, že každá takáto osoba, bez ohľadu na svoje procesné postavenie, sa môže o právnych otázkach radiť so svojím advokátom a využívať jeho služby.

Hoci obhajcom môže byť len advokát, nie každý advokát je aj obhajcom. Pojem obhajca vyjadruje osobitné procesné postavenie advokáta ako zástupcu osoby obvinenej z trestného činu, pričom trestnoprávna úprava obhajcovi garantuje osobitné práva a povinnosti, ktoré advokát, ktorý nevystupuje v postavení obhajcu, nemá.

V niektorých prípadoch má obvinený povinnosť mať obhajcu. Tieto prípady sa označujú ako tzv. obligatórna alebo povinná obhajoba, pričom ak si obvinený obhajcu nezvolí sám, bude mu ustanovený súdom (tzv. ex offo), pričom náklady na služby obhajcu bude hradiť buď priamo obvinený alebo za určitých podmienok štát.

Povinná obhajoba je ustanovená pre prípady, kedy:

• je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave
• je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená
• ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine
• ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej desať rokov
• ide o konanie proti mladistvému
• ide o konanie proti ušlému
• to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať
• v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia

Povinná obhajoba existuje aj v niektorých iných prípadoch v iných štádiách trestného konania, napríklad v prípade vykonávacieho konania alebo v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch.

Obhajca, či už zvolený alebo ustanovený, je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.