Trestné činy môžu byť spáchané tak úmyselne, ako aj z nedbanlivosti. To, či bol trestný čin spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti, vyjadruje mieru zavinenia, teda vnútorný psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následku.
Druhy zavinenia vymedzuje Trestný zákon v ustanoveniach § 15 a § 16, v zmysle ktorých je možné rozlišovať zavinenie:
- úmyselné
- priamy úmysel – páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
- nepriamy úmysel – páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený
- nedbanlivostné
- vedomá nedbanlivosť – páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí
- nevedomá nedbanlivosť – páchateľ nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol
- hrubá nedbanlivosť – ak páchateľ obzvlášť ľahostajne alebo hrubo poruší obvyklú opatrnosť, starostlivosť alebo povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom
Druh, resp. spôsob zavinenia má vysokú dôležitosť pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za jednotlivé trestné činy, ako aj pri ukladaní trestov. Niektoré trestné činy, napr. vražda, lúpež, alebo teror, môžu byť spáchané len úmyselne, teda na to, aby páchateľ bol trestne zodpovedný a mohol byť trestnoprávne potrestaný, je nutné preukázať jeho úmyselné zavinenie.
Naopak, existujú aj trestné činy, ktoré možno spáchať aj z nedbanlivosti (napr. ublíženie na zdraví), avšak ak sa v trestnom konaní preukáže, že boli spáchané úmyselne, odôvodňuje to použitie vyššej trestnej sadzby a preto páchateľovi hrozí vyšší trest, ako v prípade nedbanlivostného zavinenia.
Preukazovanie zavinenia páchateľa je súčasťou každého trestného konania, nakoľko konaním bez akéhokoľvek spôsobu zavinenia nie je možné naplnenie žiadnej skutkovej podstaty trestného činu. Základným pravidlom totiž je, že pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.