So skončením užívania nehnuteľnosti na základe nájomného alebo podnájomného vzťahu je nutne spojené aj jej vypratanie. Vyprataním sa rozumie odstránenie najmä osobných a iných vecí, ktoré do predmetu nájmu vniesol nájomca a vrátenie resp. sprístupnenie predmetu nájmu prenajímateľovi v stave, v akom ho nájomca prevzal do svojho užívania.

Vypratanie sa za ideálnych podmienok realizuje prirodzene na dobrovoľnej báze, avšak v určitých prípadoch môže dôjsť aj k nútenému vyprataniu.

V zmysle všeobecnej úpravy nájmu je základnou povinnosťou nájomcu po skončení nájmu vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie.

V prípade, ak nájomca odmieta dobrovoľne vrátiť vec (nehnuteľnosť) a tým ju tiež odmieta vypratať, môže prenajímateľ podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na príslušný súd, ktorý autoritatívne uloží nájomcovi nehnuteľnosť v stanovenej lehote vypratať. Ak napriek tomu nedôjde k dobrovoľnému plneniu tejto povinnosti nájomcom, môže prenajímateľ podať návrh na nútený výkon rozhodnutia a nehnuteľnosť vypratať prostredníctvom súdneho exekútora.

V tomto smere treba osobitne upozorniť, na možnosť automatického obnovenia nájmu priamo zo zákona, a to v prípade, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. V takom prípade sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, obnovuje, a to pri nájme dojednanom na dobu dlhšiu ako rok vždy na rok, a nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje vždy na túto dobu.