Nájomca je povinný platiť dohodnuté nájomné riadne a včas. V prípade, že tak neurobí, dostáva sa nájomca do omeškania.
Omeškaním nájomcu so zaplatením nájomného vznikajú prenajímateľovi rôzne dodatočné práva, a to najmä právo požadovať úroky z omeškania v zákonnej sadzbe, a v prípade prenájmu bytu právo požadovať zaplatenie poplatku z omeškania.
Výška úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 uvedeného nariadenia je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Oproti tomu, výška poplatku z omeškania je v zmysle § 4 Nariadenia za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
Omeškaním nájomcu môže prenajímateľovi popri vyššie uvedenom nároku vzniknúť aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak len v prípade, ak takáto zmluvná pokuta bola pre prípad omeškania v zmluve dohodnutá.
Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Prenajímateľ preto môže, v prípade omeškania nájomcu, dočasne zadržať veci nájomcu umiestnené v predmete nájmu, z ktorých sa môže za splnenia určitých podmienok uspokojiť. Prenajímateľ však nemôže zadržať veci, ktoré sú vylúčené z výkonu rozhodnutia, tj. veci, ktoré vylučuje Exekučný poriadok. Takýmito vecami je napr. študijná literatúra, snubný prsteň a obrúčka, hračky, domáce zvieratá či bežné súčasti odevov.
Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať.
V prípade omeškania pri nájomnej zmluve, ktorej predmetom nie je byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ pre omeškanie nájomcu aj odstúpiť od zmluvy, a to v prípade, ak nájomca nezaplatí zmeškané nájomné ani do troch mesiacov odo dňa písomného upozornenia.
V prípade omeškania s platením nájomného za byt, ktoré trvá dlhšie ako tri mesiace, môže prenajímateľ nájomnú zmluvu vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď doručená. V prípade, ak nájomca preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
So skončením nájmu podľa predošlého odseku, ktorý bol dohodnutý dohodnutého na neurčitý čas, môže byť spojená povinnosť prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi tzv. bytovú náhradu. Bytovou náhradou sa rozumie náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Pravidlá bytovej náhrady pri skončení nájmu výpoveďou z dôvodu neplatenia sú nasledovné:
- ak nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, má právo na náhradné ubytovanie, inak nemá právo na žiadnu bytovú náhradu; výnimku tvoria prípady hodné osobitného zreteľa, kedy má nájomca právo na prístrešie,
- ak sa nájomca podľa predošlého odseku stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt,
- ak sa nájom opätovne skončil z dôvodu neplatenia nájomcu, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne sa nájomcovi iba prístrešie.
Podrobnosti súvisiace so zabezpečovaním bytovej náhrady upravuje zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v platnom znení.