Právo vlastniť majetok predstavuje jedno z Ústavou garantovaných základných ľudských práv. Vlastnícke právo, spolu s právami k cudzím veciam, predstavujú systém vecného práva, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku.
Vlastnícke právo v dnešnom ponímaní zahŕňa viaceré čiastkové práva, a to právo:
- vec držať
- vec užívať
- vec požívať (požívať jej plody)
- a s vecou disponovať
V minulosti sa rozlišovali viaceré druhy či typy vlastníckeho práva, pričom ich obsah bol v porovnaní s dnešným obsahom užší. Tak napríklad existovalo vlastníctvo:
- štátne
- družstevné
- osobné
Dnes sa druhy vlastníctva rozlišujú len na základe toho, či je vec vo vlastníctve jednej osoby, alebo v spoluvlastníctve viacerých osôb. V tomto smere možno hovoriť o:
- výlučnom vlastníctve
- spoluvlastníctve
- podielovom
- bezpodielovom, ktoré môže existovať len medzi manželmi
S vlastníckym právom sú okrem práv spojené aj určité povinnosti, a to v zmysle zásady, že vlastníctvo zaväzuje. Preto sa napríklad vlastník musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.