Reálne rozdelenie nehnuteľnosti je jedným zo spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva, na ktorom sa môžu spoluvlastníci dohodnúť alebo ktoré môže v rámci svojho rozhodovania autoritatívne nariadiť aj súd.

Základným predpokladom pre rozdelenie nehnuteľnosti je to, aby bolo rozdelenie reálne možné a s ohľadom na ostatné okolnosti účelné. 

Možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti znamená, že po jej rozdelení budú namiesto jednej veci existovať dve samostatné veci, ktoré bude možné z faktického a z právneho hľadiska reálne užívať. Oproti tomu, rozdelenie sa spravidla nepovažuje za reálne, ak novovzniknutá nehnuteľnosť nebude reálne schopná užívania alebo napr. aj vtedy, ak by si rozdelenie vyžadovalo neprimerané náklady.

Spôsob rozdelenia závisí od konkrétneho druhu nehnuteľnosti ako aj od lokality, v ktorej sa nachádza, nakoľko pravidlá pri rozdeľovaní môžu byť odlišné napr. v prípade, ak sa pozemok nachádza mimo zastavaného územia obce. 

V prípade rozdelenia pozemku je potrebné vypracovať geometrický plán, ktorý overí okresný úrad, katastrálny odbor, a ktorý bude tvoriť jeden z podkladov pre rozhodovanie v katastrálnom konaní, výsledkom ktorého bude zaevidovanie nových parciel a založenie nových listov vlastníctva.

Rozdelenie stavieb je možné vtedy, ak je možné ich rozdelenie na viacero samostatných častí alebo je v nich možné vytvoriť samostatné byty a nebytové priestory. Pôjde napríklad typicky o situácie, kedy má jeden rodinný dom dva samostatné vchody, ktoré umožňujú dom funkčne rozdeliť na dve samostatné časti, alebo napríklad o situácie, kedy sa v rámci jednej stavby vytvoria viaceré byty alebo nebytové priestory, ktoré sa stanú samostatným predmetom vlastníctva a spoločné časti ostanú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov.