Vysporiadaním sa v praxi v súvislosti s nehnuteľnosťami často označuje proces, pri ktorom dochádza k zmenám v spoluvlastníckej štruktúre k spoločnej veci.

Takéto vysporiadanie má svoje zákonom predpísané pravidlá, ktoré sa líšia aj v závislosti od toho, či je nehnuteľnosť v podielovom, alebo bezpodielovom spoluvlastníctve.

V zásade však možno povedať, že vysporiadanie práv k nehnuteľnostiam sa vždy môže udiať aj dohodou, pričom ide zároveň o najpreferovanejší spôsob s hľadiska jeho rýchlosti ako aj súvisiacich nákladov.

V rámci takejto dohody sa spoluvlastníci môžu dohodnúť napríklad na tom, že:

• prevedú svoj spoluvlastnícky podiel na iného spoluvlastníka za odplatu,
• reálne rozdelia nehnuteľnosť a nadobudnú výlučné práva k vzniknutým častiam,
• predajú nehnuteľnosť a rozdelia si výťažok,
• zamenia si spoluvlastnícky podiel k jednej nehnuteľnosti za spoluvlastnícky podiel na inej nehnuteľnosti

Ak dohoda zlyhá alebo nie je možná, spoluvlastníctvo môže na návrh vždy vysporiadať aj súd, a to svojím autoritatívnym rozhodnutím.

K vysporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť aj priamo zo zákona, napríklad v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov.